Prvá plánovaná korekcia kurzu trajektórie letu sondy MSL Curiosity nebude potrebná. Informovali o tom predstavitelia letovej kontroly misie Mars Science Laboratory v Kalifornskom stredisku JPL v Pasadene. Po štarte sondy bola sonda uvedená na požadovanú trajektóriu pomocou posledného stupňa Centaur. Momentálne sonda letí v presne stanovenej trajektórii, ktorá sa do detailu zhoduje s plánovanou vypočítanou dráhou letu. Prvá pravdepodobná korekcia bola pritom predpokladaná do prvých 15 dní od štartu.  Ďalšia vypočítaná korekcia by mala byť koncom Decembra 2011 alebo začiatkom Januára 2012. Touto ďalšou korekciou dráhy sa začne proces presného smerovania sondy k Marsu. Ďalšie zapálenie smerových motorov sondy bude v Júni 2012 a toto umožní opravenie trajektórie na presné miesto pristátia na planéte Mars. Celkovo je vypočítaných 6 pravdepodobných korekcií dráhy letu sondy. Sonda bude pristávať na Marse v kráteri Gale presne 6. Augusta o 07:30 ráno stredoeurópskeho času (CET).

Autor: JK

Zdroj: JPL, NASA, United Launch Alliance

Termín pristátia Curiosity na Marse je vypočítaný presne na 6. augusta 2012. Bude pristávať na úpätí vysokej hory v strede 154 kilometrov veľkého krátera Gale. Na týcho miestach bude pátrať po dôkazoch, že na Marse existovali podmienky pre existenciu mikrobiotického života. Pristátie pritom prebehne pomocou novej technológie. Detailný popis pristátia vrátane grafickej animácie nájdete v plnej verzii článku.

Sonda Curiosity bude pristávať pomocou špeciálnej technológie, testovanej špeciálne pre túto misiu (kliknite na obrázok pre zväčšenie):

Video zobrazujúce pristátie sondy:

 

Autor: JK

Sonda MSL komunikuje s pozemným riadením misie. Pravidelné informácie vysielané sondou potvrdzujú jej excelentnú “kondíciu”. Všetky palubné systémy jej fungujú bezchybne. MSL je momentálne sa svojej ceste k Marsu, kde bude pristávať v Auguste 2012. Na červenej planéte má za úlohu skúmať podmienky pre život. K svojmu výskumu si na palube nesie precízne technické vybavenie. Curiosity bude taktiež pristávať novým spôsobom – pri poslednej fáze pristávania ju na povrch Marsu jemne “položí” špeciálny “žeriav” z plošiny, ktorá bude brzdená malými raketovými motormi. Pozrite si video nižšie …

Autor: JK

Zdroj: NASA, JPL, YouTube

Misia NASA na Mars dnes úspešne odštartovala. Z mysu Cape Canaveral na Floride odštartovala raketa Atlas V so sondou Mars Science Laboratory (MSL). Sonda MSL je zatiaľ najzložitejším zariadením, ktoré bude pracovať v inom svete ako je ten náš na planéte Zem. Jej úlohou je podrobný prieskum povrchu Marsu. Pristávacia časť sondy MSL – rover Curiosity, je najväčším roverom, ktorý kedy pracoval na povrchu Marsu. Jeho veľkosť je porovnateľná s veľkosťou osobného automobilu. Na Marse by mal pristáť v auguste 2012. Priebeh misie budeme podrobne každý deň sledovať a všetky informácie vám prinesieme na týchto web stránkach.

Ďalšie odporúčané informácie o Sonde MSL a roveri Curiosity:

• Článok o štarte a misii Curiosity
• Článok s informáciami o štarte misie
• Viedá o misii MSL a Curiosity

Externé zdroje venované misii:

• Stránky NASA venované misii MSL
• Stránky JPL NASA venované misii MSL a roveru Curiosity
• Stránky misie na Facebooku
• Stránky misie na Twitteri

Autor: JK

Zdroje: NASA, JPL, California Institute of Technology – Pasadena

Predstavitelia NASA potvrdili na predbežnom brífingu že zajtra bude MSL Mars Curiosity štartovať. Vyhliadky počasia ukazujú, že podmienky na štart budú minimálne na 70% pozitívne. Nosná raketa Atlas V (United Launch Alliance) so sondou MSL (Mars Science Laboratory) a s roverom Curiosity na palube bude umiestnená na štartovaciu rampu Space Launch Complex-5, patriacemu pod správu amerického letectva US Air Force na Cape Canaveral na Floride. Odpočítavanie do štartu už beží niekoľko dní a ešte nebolo prerušené.

Ďalšie odporúčané informácie o Sonde MSL a roveri Curiosity:

• Článok o štarte a misii Curiosity
• Viedá o misii MSL a Curiosity

Externé zdroje venované misii:

• Stránky NASA venované misii MSL
• Stránky JPL NASA venované misii MSL a roveru Curiosity
• Stránky misie na Facebooku
• Stránky misie na Twitteri

Autor: JK

Zdroje: NASA, JPL, California Institute of Technology – Pasadena

Najzložitejší mobilný robot, aký kedy pracoval mimo našej planéty a ktorého úlohou je preskúmať jednu z najkurióznejších oblastí na planéte Mars, sa dostal do poslednej prípravy pred svojím štartom z pobrežia Floridy 25. Novembra 2011 (10:25 miestneho času). Sonda menom MSL (Mars Science Laboratory), ponesie na rovnako pomenovanej misii marťanský rover, ktorého meno je Curiosity. Do dnešných dní je Curiosity rovnako najťažším roverom, aký bol kedy vyslaný na inú planétu – jeho hmotnosť je takmer 1 tona. V súčasnosti sa už rover aj so sondou nachádzajú v hornej časti nosnej rakety Atlas V, ktorú čaká štart v uvedený dátum z kozmodrómu Cape Canaveral Air Force Station.

Pokiaľ počasie nedovolí štartovať v uvedený dátum, NASA sa pokúsi využiť štartovacie okno trvajúce až do 18. Decembra 2011. Rover Curiosity by mal pristáť na červenej planéte v Auguste 2012 a mal by preskúmať kráter Gale a jeho okolie (primárna misia). Curiosity pristane v blízkosti 5 kilometrov vysokého pohoria vo vnútri tohto krátera. Rover bude skúmať možnosti existencie podmienok umožňujúcich vyvinutie mikrobiálnych foriem života a výskyt akýchkoľvek dôkazov po jeho nedávnej existencii na Marse.

A prečo sa špecialisti misie rozhodli práve pre kráter Gale? Podľa vyjadrení vedca Johna Grotzingera (CIT Pasadena) je to hlavne kvôli sedimentom pozorovaným na dne tohto krátera. Tieto vykazujú znaky rôznych vrstiev vytvorených práve prítomnosťou vody. A voda je jedným z najhlavnejších podmienok existencie akýchkoľvek foriem života. Obrázok miesta pristátia je vpravo.

Rover Curiosity bude niesť sadu 10-tich vedeckých prístrojov, ktoré majú celkovú hmotnosť takmer 15-krát presahujúcu hmotnosť vybavenia predchodcov Curiosity – roverov Spirit a Opportunity.

Rover Curiosity a jeho misia je do značnej miery riskantná, nakoľko pri tejto misii sa využije aj nový spôsob pristávania na povrchu Marsu a to s raketovo poháňaným zostupom. Pri poslednej fáze bude rover jemne “posadený” na povrch planéty zariadením pripomínajúcim žeriav, ktorý zo vznášajúcej sa pristávajúcej plošiny uvoľní rover. Detail animácie pristátia týmto spôsobom je na obrázku nižšie:

Prekvapenie pre návštevníkov portálu spaces !!!

Pri príležitosti štartu misie “Mars Science Laboratory” pre vás všetkých pripravujeme prekvapenie. Už onedlho o ňom budeme informovať na titulke magazínu spaces.

Ďalšie detaily a video o misii MSL na stránkach spaces >>> kliknite sem <<<

Odkazy na web stránky misie Mars Science Laboratory a rovera Curiosity:

• Stránky NASA venované misii MSL
• Stránky JPL NASA venované misii MSL a roveru Curiosity
• Stránky misie na Facebooku
• Stránky misie na Twitteri

Autor: JK

Zdroje: NASA, JPL, California Institute of Technology – Pasadena

Ruská sonda Phobos-Grunt, ktorá úspešne odštartovala včera (utorok 8. novembra 2011) z ruského kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane sa nedostala na požadovanú transferovú orbitu. Sonda štartovala pomocou nosnej rakety Zenit 2FG o 21:16 stredoeurópskeho času (CET) a momentálne sa nachádza na núdzovej orbite. Presne 11 minút po štarte sa od nosnej rakety oddelila sonda spolu s ďalším raketovým stupňom, ktorý sa mal automaticky spustiť po uvedení sondy na potrebnú orbitu, z ktorej by ju naviedol na trajektóriu k planéte Mars. Tento raketový stupeň sa však neuviedol do činnosti tak ako sa očakávalo.

Sonda Phobos-Grunt je ruským návratom na planétu Mars, resp. k jednému z jej mesiacov. Jej úlohou je podrobný výskum Phobosu a rovnako by mala dopraviť vzorky povrchovej horniny naspäť na Zem.

Aktualizácie o priebehu misie sú na konci článku dole.

Diagram letu sondy Phobos-Grunt k mesiacu Marsu – Phobos:

Špecialisti pracujúci na misii Phobos-Grunt sa momentálne snažia identifikovať a izolovať technický problém, nakoľko sonda má dostatok paliva na svoju misiu. Po identifikácii problému sa tím špecialistov pokúsi o manuálne, nie automatické zapnutie potrebných motorov.

Technický popis sondy Phobos-Grunt:

Vývoj misie Phobos-Grunt budeme podrobne sledovať a prinesieme vám aktuálne informácie.

AKTUALIZÁCIE:

Piatok – 16. Decembra 2011

16:40 – CET – Podľa vyjadrení predstaviteľov ruskej agentúry Roscosmoss, spadne sonda Phobos-Grunt na zem v čase od 6. do 9. Januára 2012. Na Zem dopadne 20 až 30 úlomkov zariadenia zhotoveného z ťažko taviteľných materiálov o celkovej hmotnosti najviac 200 kilogramov. Toxické palivo úplne zhorí v atmosfére vo výške asi 100 kilometrov.

Nedeľa – 11. Decembra 2011

12:00 – CET – Ruská vesmírna agentúra založila komisiu na vyšetrovanie príčin zlyhania misie sondy Phobos-Grunt. Rovnako založila spolu s Ruským ministerstvom pre mimoriadne situácie komisiu, ktorá bude monitorovať zostup sondy do horných vrstiev atmosféry a pád zbytkov sondy na povrch Zeme.

Pondelok – 5. Decembra 2011

14:30 – CET – Podľa informácií Kanadského pozorovateľa satelitov Teda Molcana sa od sondy Phobos-Grunt oddelili dva neidentifikované objekty a rýchlo sa rozpadli. Sonda sa pravdepodobne začala rozpadať, čo už potvrdili aj ruskí experti. Phobos-Grunt by mal zísť z orbity začiatkom Januára 2012, kedy by mal postupne začať klesať do horných vrstiev atmosféry Zeme.

Piatok – 2. Decembra 2011

19:00 – CET – Európska vesmírna agentúra ESA oznámila že ukončuje pokusy o nadviazanie kontaktu so stratenou ruskou sondou Mars Phobos-Grunt. Ruská strana potvrdila, že považuje misiu za neúspešnú a sonda sa týmto považuje na stratenú. Sonda Phobos-Grunt by mala začiatkom roka 2012 sklesať do horných vrstiev atmosféry Zeme, kde časť zariadenia zhorí a následne zbytky sondy spadnú pravdepodobne do Indického oceána. Zatiaľ je to len predpoklad, nakoľko ešte nie je vypočítané presné miesto začiatku klesania.

Pondelok – 28. Novembra 2011

12:00 – CET – Ďalšie spojenie so sondou Phobos-Grunt sa už nepodarilo nadviazať. Predstavitelia misie začínajú považovať misiu za stratenú. Zástupcovia agentúry Roscosmoss však potvrdili, že Rusko sa ďalších medziplanetárnych misií aj napriek tomuto neúspechu nevzdá a bude pokračovať na vývoji ďalších nových sond v budúcnosti.

Piatok – 25. Novembra 2011

09:00 – CET – Pozorovacej stanici ESA v Austrálskom Perthe sa nepodarilo opätovne nadviazať spojenie so sondou Phobos-Grunt

08:10 – CET – špecialistom misie Phobos-Grunt sa podarilo dešifrovať telemetrické údaje získané zo sondy pri úspešnom nadviazaní spojenia pomocou pozorovacej stanice ESA v stredu 23. Novembra 2011. Detaily neboli zverejnené.

Štvrtok – 24. Novembra 2011

18:00 – CET – Vesti.ru uverejnili informáciu, podľa ktorej sa bývalý veliteľ Ruskej služby skorého varovania pred raketovým útokom Nikolaj Rodionov domnieva, že automatický systém sondy mohol zlyhať vplyvom činnosti amerického radaru na Aljaške. Táto informácia je však len domnienkou a subjektívnym názorom.

08:00 – CET – Rene Pischel, zástupca Európskej vesmírnej agentúry ESA v Rusku potvrdil informácie, že dnes sa ESA znova pokúsi nadviazať spojenie so sondou Phobos-Grunt, pričom dnes sa ESA pokúsi získať podrobné telemetrické údaje zo sondy. Každý pokus o získanie telemetrických údajov trvá od 6 do 7 minút.

Streda – 23. Novembra 2011

21:00 – CET – Pozemnej stanici Európskej vesmírnej agentúry ESA v Austrálskom meste Perth sa podarilo úspešne nadviazať spojenie so sondou Phobos-Grunt. O opätovné nadviazanie kontaktu sa pokúsi ESA v nasledujúci deň.

Utorok – 22. Novembra 2011

16:00 – CET – Roscosmoss potvrdil informácie že sonda je už momentálne považovaná za stratenú.

Pondelok – 21. Novembra 2011

13:10 – CET – Dnes je posledný deň, ktorý by umožnil sonde Phobos-Grunt vydať sa na misiu k Marsu. Dnes sa totiž uzatvára možnosť opustenia Zemskej orbity a navedenia sondy na trajektóriu letu k planéte Mars. Špecialistom sa stále nepodarilo nadviazať spojenie so sondou. Ak sa im to dnes podarí, misia ešte môže byť zachránená. Ak nie, misia bude považovaná za stratenú. Sonda sa na orbite Zeme udrží do Januára 2012, kedy sklesá do horných vrstiev atmosféry Zeme a začne sa jej zánik. Časť sondy pritom zhorí v atmosfére a časť dopadne na povrch.

Piatok – 18. Novembra 2011

16:30 – CET – Podľa posledných správ sú ruskí špecialisti viacmenej zmierení so stratou sondy. Motory sondy síce naďalej pracujú, sonda sa však nedá manuálne ovládať príkazmi zo Zeme, nakoľko komunikácia sa stále nepodarila nadviazať. Dráha sondy sa stále znižuje a sonda koncom roka pravdepodobne zhorí v atmosfére Zeme.

Streda – 16. Novembra 2011

12:00 – CET – Zachrániť medziplanetárnu sondu Phobos-Grunt sa už pravdepodobne nepodarí. Motory sondy naďalej pracujú v poriadku, ale spojenie so sondou sa stále nepodarilo nadviazať.

Utorok – 15. Novembra 2011

15:30 - CET – Výška perigea obežnej dráhy medziplanetárnej stanice Phobos Grunt sa znovu zvýšila približne o 1 kilometer – do 209 kilometrov. Ale výška najvzdialenejšieho bodu orbity – apogea – pritom stabilne padá. Od štartu 9. novembra sa apogeum znížilo o 10 kilometrov – do 331,8 km. Kritickou výškou pre satelity na orbite je však úroveň 180 kilometrov. Po tejto výške sa ich pád značne zrýchli a je nekontrolovateľný. So stanicou sa nepodarilo nadviazať spojenie, ale motory sondy naďalej fungujú.

Pondelok – 14. Novembra 2011

06:00 – CET – Úspešné spojenie so sondou zatiaľ stále nie je potvrdené. Ruskí špecialisti naďalej pokračujú vo vyhodnocovaní situácie a v snahe o nadviazanie spojenia so sondou uviaznutou na orbite Zeme.

Nedeľa – 13. Novembra 2011

19:00 – CET – Ruská strana potvrdila, že sa všetkými silami bude do poslednej chvíle snažiť o spojenie so sondou. Sonde by sa mala minúť energia z jej batérií o dva týždne, čo však nie je celkom potvrdené, nakoľko ide o teoretický prepočet vychádzajúci z dostupných informácií z pred štartu. V prípade fatálneho neúspechu by časť sondy mala zhorieť v horných vrstvách atmosféry Zeme a časť by mala dopadnúť na Zem (pravdepodobne začiatkom Decembra). Na palube sondy je veľké množstvo toxického paliva – hydrazínu. Ešte nie je jasné, či by došlo k jeho zničeniu v atmosfére, alebo jeho pádu na povrch (do oceánu).

17:00 – CET – Šance na záchranu sondy klesajú veľmi rýchlo. Po dnešnom zhodnotení situácie sa dá povedať, že sú takmer minimálne. Potvrdila to aj Ruská vesmírna agentúra Roscosmoss. Aj keby sa podarilo nejakým spôsobom nadviazať spojenie so sondou, je stále veľmi malá šanca, že by sa dali manuálne zapáliť motory povelom zo Zeme potrebným smerom, keďže stále nie je jasné, ako je sonda otočená. Stále nie je potvrdené to, či je sonda orientovaná na Slnko, ako by mala byť. Ruským špecialistom však pomohli vizuálne pozorovania sondy, ktoré potvrdili že sonda nerotuje, ako sa pôvodne predpokladalo. Sonda obieha planétu Zem po eliptickej dráhe s parametrami 205,99 kilometra až 337,96 kilometra. Vizuálne sa podarilo sondu zachytiť profesionálnemu pozorovateľovi satelitov na orbite z Kanady (Ted Molczan), ktorý vychádzal z pozorovaní amerického systému na sledovanie satelitov na orbite Zeme. Eliptickú dráhu sondy mohlo spôsobiť aj vychýlenie spôsobené pravdepodobným únikom plynu.

Sobota – 12. Novembra 2011

12:00 – CET – Posledné informácie o sonde uviaznutej na orbite Zeme sú dosť opatrné. Ruským špecialistom sa stále nepodarilo nadviazať spojenie so sondou. Podľa vedcov za problém s manuálnym nadziazaním kontaktu ešte pred automatickým odpútaním sondy z gravitačného poľa Zeme môžu komunikačné antény, ktoré sú kvôli poslednému nevyhoretému stupňu stále zatiahnuté. Sonda bola totiž navrhnutá tak, že po zapálení tohto posledného stupňa sa nádrže vyhoretého paliva mali odpojiť a tým umožniť komunikačným anténam aby sa automaticky otvorili, Sonda mala byť v tejto fáze letu nad juhoamerickým kontinentom, čiže mimo dosahu ruských pozemných sledovacích antén. Práve kvôli tejto skutočnosti bola táto fáza naplánovaná na automatický režim. Keďže však k zapáleniu a teda ani k vyhoreniu a “odhodeniu” spomínanej sekcie nedošlo, nemohli sa ani komunikačné antény otvoriť a zostali “zablokované”.

Piatok – 11. Novembra 2011

10:47 – CET – podľa posledných informácií sa riadiaci personál stále snaží nadvazať spojenie so sondou uviaznutou na orbite. Pomáhajú pri tom aj strediská ESA a NASA, ktoré dali k dispozícii svoje radarové a komunikačné kapacity na sledovanie družíc na orbite Zeme. Ruská strana sa začína obávať naplnenia najhoršieho scenára.

Štvrtok – 10. Novembra 2011

20:00 – CET – tím špecialistov sondy Phobos-Grunt vydal na svojom webe výzvu o pomoc pri pátraní po sonde. Môžu k tomu pomôcť aj amatérski astronómovia. Určenie polohy a potvrdenie jej orientácie na Slnko by potvrdilo že sonda sa bude môcť pokúsiť o re-štart.

18:00 – CET – vedcom a pracovníkom ruskej kozmickej agentúry Roscosmoss sa podarilo získať telemetrickú informáciu, ktorá dovolí zistiť presnú príčinu poruchy.

12:00 – CET – posledné informácie zverejnené ruskými agentúrami boli trochu protichodné. Podľa niektorých sa pozemnej kontrole podarilo nadviazať spojenie so sondou, podľa niektorých ešte nie. Európska vesmírna agentúra ESA ponúkla ruskej strane k dispozícii svoje radarové zariadenia na sledovanie družíc a to v Austrálii a vo Francúzskej Guyane.

Streda – 9. Novembra 2011

20:00 – CET - tím vedcov ešte nenadviazal spojenie so sondou, momentálne je však potrebné vylúčiť možné chyby a presne definovať, či chybu v druhej fáze letu spôsobil hardware alebo software. Taktiež je potvrdené, že sonda má k opätovnému pokusu o štart nie len 3 dni, ale až mesiac, pričom nebude míňať svoje pohonné látky a využije pohyb po orbite Zeme.

Utorok – 8. Novembra 2011

22:00 – CET- Momentálne sa sonda nachádza na orbite a ruskí vedci majú 3 dni na spustenie núdzového riešenia, ktorý by umožnil sonde štartovať k jednému z mesiacov červenej planéty.

21:16 – CET – Sonda štartuje z kozmodrómu Bajkonur

Autor: JK

Zdroje: Roscosmoss, Ria Novosti, Vesti.ru