Slovenské mladé mozgy majú stále čo ponúknuť svetu. Na medzinárodnej súťaži mladých vedcov Intel ISEF získala dvojica slovenských študentov významné ocenenia. Napriek tomu, že o úrovni vedy a výskumu v slovenských podmienkach sa polemizuje už dlhú dobu, vedci zo Slovenska majú stále čo ponúknuť svetu. Svedčia o tom aj desiatky fundovaných odborníkov pôsobiacich na zahraničných univerzitách či výskumných ústavoch, ktorí pravidelne získavajú ocenenia a granty pre svoj ďalší výskum. Dôkazom, že na Slovensku aj dnes vyrastá generácia budúcich špičkových vedcov, sú úspechy študentov na medzinárodných súťažiach. Jednou takou je aj Intel ISEF, ktorá sa každý rok koná v Spojených štátoch.

Verejnosť má možnosť získať rôzne poznatky o vesmíre, a to prostredníctvom putovnej výstavy o vesmíre pod názvom European Space Expo. Výstava je nainštalovaná v Bratislave na námestí pri nákupnom centre Eurovea od soboty 18. do štvrtka 23. mája, otvorená bude od 10:00 do 21:00, povedal to v piatok na tlačovej konferencii v Bratislave vedúci zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Dušan Chrenek. 

Teleskopu Kepler, ktorého úlohou je hľadať exoplanéty podobné Zemi, sa pokazil už druhý zo štyroch zotrvačníkov. Na správne fungovanie pritom potrebuje funkčné aspoň tri. Ak sa odborníkom z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) nepodarí tento problém opraviť, teleskop nebude môcť pokračovať vo svojej misii. Vedci sa však zatiaľ nevzdávajú nádeje, že sa im teleskop podarí opraviť. "Ešte by som Keplera celkom neodpisoval," vyjadril sa John Grunsfeld z NASA. 

O cestách na Mars majú ľudia dosť romantické predstavy, ktoré nemajú s realitou veľa spoločného. Hovorí to vedec slovenského pôvodu Ladislav Emanuel Roth, ktorý zasvätil svoj život práci pre NASA. Viedol radarový prieskum Marsu, venoval sa tiež výskumným projektom Venuše, Saturnu a jeho mesiaca Titan. Ako povedal pre agentúru SITA, bez veľmi komplikovaného zariadenia na udržiavanie života sa nedá na Marse robiť nič. „Na Marse je veľmi riedka atmosféra, je tam oxid uhličitý, kyslík tam nie je. 

Až viac ako 30 000 rôznych aplikácií využíva výsledky vesmírneho výskumu. Technológie, ktoré sú výsledkom vesmírneho výskumu, pomáhajú optimalizovať dopravu, zvyšovať efektivitu v poľnohospodárstve či v rybnom hospodárstve, chrániť životné prostredie či prispievať k našej bezpečnosti. Výskum vesmíru má teda priamy dosah na náš každodenný život.

Viac Linuxu a menej Windows. Taká je nová technologická stratégia týkajúca sa operačných systémov v počítačoch a notebookoch na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice. „Premigrovali sme kľúčové funkcie z Windowsu na Linux, pretože sme potrebovali operačný systém, ktorý je stabilný a spoľahlivý,“ píše sa vo vyhlásení Spojenej vesmírnej aliancie. Zmeny sa budú týkať tuctu notebookov, na ktorých pobeží Debian vo verzii 6.  

Už o niekoľko dní nastane na oblohe zaujímavé astronomické divadlo. Planéty Merkúr, Venuša a Jupiter nám predvedú svoj tanec. Pozorovatelia sa na tento úkaz môžu tešiť počas jasných večerov približne od 22. do 31. mája. Tri spomínané planéty budú meniť svoje polohy voči sebe. A budú tak nízko nad obzorom krátko po západe Slnka predvádzať najtesnejšie zoskupenie, ktoré bude viditeľné aj bez ďalekohľadu 

Americkí astronauti Chris Cassidy a Tom Marshburn absolvovali v sobotu neplánovaný výstup do vesmíru, počas ktorého opravili únik amoniaku na vonkajšej strane Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).  Výstup trval približne 4,5 hodiny, pričom Cassidy a Marshburn vymenili riadiace zariadenie čerpadla amoniaku o hodinu skôr, než bolo plánované. Posádka ISS si všimla únik amoniaku, ktorý sa používa na chladenie prístrojov stanice, už vo štvrtok.  

Dnes je to presne 40 rokov od štartu americkej orbitálnej stanice Skylab, na vtedajšiu dobu udivujúcu svojimi rozmermi (posádka mala pre seba obytné a pracovné priestory s objemom 363 metrov kubických) a aj hmotnosťou (86 725 kg). Najväčší priemer stanice v tvare valca bol 6,7 m, takže úžasné boli napríklad zábery, kde kozmonauti behajú po jej vnútornej stene ako motocyklisti jazdievali na púťach v drevené aréne. A ta náhoda? Čo dnes vedúci letu ISS označili za nekritickú závadu, ale za nepríjemnosť (spomínaná oprava úniku amoniaku), to by pred 40 rokmi bol obdivuhodný výkon. Vtedy sa totiž behom vzletu stanice (bez posádky) odtrhol protimeteorický a tepelný štít (hliníková fólia s hrúbkou 0,6 mm), došlo k odtrhnutiu jedného z dvoch hlavných panelov slnečných batérií (8,3 x 9,5 m), druhý sa neroztvoril, a bolo jasné, že dôjde k prehriatiu stanice.

Po úspešnej oprave chladiaceho okruhu na jednom z panelov stanice ISS sa trojica Hadfield (Kanada), Marshburn (USA) a Romanenko (Rusko) v noci na dnes vrátila späť na Zem. V okamžiku pristátia by mali mať za sebou 145 dní, 14 hodin a 18 minút kozmického letu. Na stanici ISS zostala trojica Vinogradov, Misurkin (obaja z Ruska) a Cassidy (USA) a koncom mája sa k nim pridá ďalšia trojica, v ktorej opäť privítame kozmonautku - Jurčichin (Rusko), Parmitano (ESA, Taliansko) a Nybergová (USA). 

Herschelov vesmírny ďalekohľad ukončil po takmer štyroch rokoch svoju misiu. Stalo sa tak po tom, čo sa teleskopu minulo tekuté hélium, ktoré ho ochladzovalo na prevádzkovú teplotu mínus 273 stupňov Celzia. Herschelov vesmírny ďalekohľad, pomenovaný po britskom astronómovi Frederickovi Williamovi Herschelovi, vyniesla na obežnú dráhu Zeme spolu s Planckovým teleskopom raketa Ariane 5, ktorá odštartovala 14. mája 2009 z Guyanského kozmického centra neďaleko mesta Kourou. 

Už o pár týždňov nastane na oblohe zaujímavé astronomické divadlo. Planéty Merkúr, Venuša a Jupiter nám predvedú svoj tanec.  Ako agentúru SITA informoval Marek Husárik z Astronomického ústavu SAV, pozorovatelia sa na tento úkaz môžu tešiť počas jasných večerov približne od 22. do 31. mája. „V astronomickom ponímaní tzv. tanec planét znamená, že tri spomínané planéty budú meniť svoje polohy voči sebe. A budú tak nízko nad obzorom krátko po západe Slnka predvádzať najtesnejšie zoskupenie, ktoré bude viditeľné aj bez ďalekohľadu,“ vysvetľuje Marek Husárik z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. 

ADAM je unikátny systém štyroch ďalekohľadov, ktoré sú schopné preskúmať celú viditeľnú oblohu z jedného miesta trikrát počas noci a odhaliť objekty z vesmíru, ako sú napríklad asteroidy a kométy potenciálne nebezpečné pre Zem. Koncept tohto systému vytvorili odborníci z Univerzity Komenského v Bratislave (UK). Otcom idey systému ADAM je RNDr. Juraj Tóth, PhD., z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK). 

V Trenčíne bude 25. apríla prednášať americký vedec slovenského pôvodu Ladislav Emanuel Roth. Spolupracoval na projektoch Apollo, Mariner a Viking a patrí medzi špičkových amerických vedcov zaoberajúcich sa vesmírom. Ako informoval riaditeľ Strednej odbornej školy pod Sokolicami Ľuboš Chochlík, Roth je zatiaľ jediným Slovákom, ktorý sa podieľal na navrhovaní vesmírnych sond USA a riadení ich prevádzky v kalifornskej Pasadene. Na Slovensku bude hlavnou hviezdou Trenčianskeho robotického dňa. Na výstavisku Expo Center bude od 10:00 prednášať o nasadení a úspechoch robotických sond. 

Americká družica Mars Reconnaissance Orbiter možno objavila zvyšky ruskej sondy Mars 3, ktorá na červenej planéte pristála v roku 1971. Tvrdí to skupina ruských nadšencov na čele s Vitalijom Jegorovom, podľa ktorej je na jednom zo záberov z Mars Reconnaissance Orbiter vidieť časti sondy Mars 3. Mars 3, spolu so sesterskou sondou Mars 2, vypustili do vesmíru v máji 1971. Zatiaľ čo Mars 2 sa zrútila na povrch Marsu, druhej sonde sa podarilo pristáť a nasledujúcich 14,5 sekundy posielala údaje na Zem.

Priatelia pozorovatelia, mnohí z nás, ktorí často obraciame zrak k nočnej oblohe, pocítili potrebu vytvoriť pre svoje pozorovania zázemie - svoju vlastnú pozorovateľňu. Aj na Slovensku máme sieť takýchto malých hvezdárničiek. Niektoré sami poznáte, o existencii iných možno netušíte. Zmyslom týchto stránok je pokúsiť sa formou jednoduchej registrácie zmapovať ich. Podobne, ako sme prednedávnom zverejnili slovenskú mapu astronomických zariadení, mala by postupne vzniknúť aj mapa súkromných astronomických pozorovateľní. Pozývame vás preto k aktívnej účasti na jej tvorbe zaregistrovaním tej vašej. 

Astronomický klub Bratislava vás opäť pozýva na letné týždňové sústredenie: jedinú a jedinečnú Astronomickú výmenu skúseností 2013. Astronomická výmena skúseností je letné týždňové astronomické sústredenie pre mládež vo veku 11 - 30 rokov každoročne organizované vo Vysokých Tatrách. Príďte na týždeň plný prednášok odborníkov z astronomického ústavu i amatérov, exkurzii a pozorovaní, ktoré sú dopĺňané turistickými výletmi, súťažami a hrami. Aj napriek zdanlivo nabitému programu budete odchádzať oddýchnutí a plní dojmov a nových vedomostí.  

Tak ako už posledných 10 rokov, aj tento rok sa začína ďalší ročník súťaže Expedícia Mars. Znovu raz po výberových kolách dostane 12 detí zo Slovenskej a Českej republiky možnosť vyskúšať si astronautický výcvik, let do vesmíru a stať sa euronautom. Si vo veku od 11 do 17 rokov? Stať sa ním môžeš aj ty! Súťaž prebieha vo viacerých kolách a odbornostiach. Aké podmienky musíte splniť, ako sa prihlásiť a čo všetko vás čaká, to sa už dozviete z nášho článku

Do celosvetovej akcie sa môžu zapojiť obyvatelia aj spoločnosti tým, že v sobotu o 20:30 na hodinu zhasnú svetlá vo svojej domácnosti či firme a pridajú sa tak k miliarde ľudí na celom svete. Organizátorom Hodiny Zeme je celosvetová ochranárska organizácia World Wildlife Fund, ktorej poslaním je zastavenie ničenia prirodzeného prostredia. História Hodiny Zeme sa datuje k 31. marcu 2007, keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2 000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svetlá. Viac o zapojení Slovenska do Hodiny Zeme sa dočítate aj v tomto článku.

Americká vesmírna sonda Voyager 1 pravdepodobne opustila Slnečnú sústavu. Tvrdí to skupina vedcov, ktorí preskúmali údaje zo sondy. Tie podľa ich výsledkov zverejnených v časopise Geophysical Research Letters naznačujú, že sonda sa momentálne nachádza už v medzihviezdnom priestore. Odborníci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) však zatiaľ tieto výsledky nepotvrdili a oficiálne uvádzajú, že sonda sa stále nachádza v Slnečnej sústave. V spomínanej správe sa vedci odvolávajú predovšetkým na zvýšené hodnoty kozmického žiarenia pochádzajúceho z vonkajšieho vesmíru a zároveň na znižovanie intenzity žiarenia zo Slnka.