Very Large Array alebo skrátene VLA je viacúčelové zariadenie umožňujúce pozorovanie a výskum astronomických objektov v oblasti rádiových vĺn. Bolo postavené v období od roku 1973 do 1980 pri meste Socorro v Novom Mexiku v USA a prevádzkuje ho National Radio Astronomy Observatory NRAO.

Expedition 34 je najnovšia posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice, ktorá strávi tieto Vianoce vo vesmíre. Šesť člennú posádku tvoria veliteľ Kevin Ford, Chris Hadfield, Tom Marshburn, Roman Romanenko, Oleg Novitskiy a Evgeny Tarelkin, Tento deň vyplnia relaxovaním, otváraním vianočných darčekov a samozrejme tradičnou sviatočnou večerou. Posádka počas dňa komunikuje so svojimi rodinnými príslušníkmi a blízkymi.

Približne pred hodinou sa začala konferencia AGU (American Geophysical Union). Táto, s veľkými očakávaniami plánovaná konferencia, mala objasniť okrem iného slová Johna Grotzingera, ktorý pred týždňom avizoval prevratný objav na červenej planéte. Momentálne už poznáme odpoveď, čo sa Američanom prostredníctvom sondy Curiosity podarilo zistiť. Výsledky sú prinajmenšom zaujímavé.

Ak sa vesmírna sonda alebo rover dostane na miesto určenia, je to práve množstvo dostupnej elektrickej energie, ktoré rozhoduje ako dlho tam bude môcť pracovať. Po štarte je jediným externým zdrojom tejto energie Slnko, ale táto energia je obmedzená slnečnými článkami a vzdialenosťou sondy respektíve rovera od Slnka, prípadne dostupnosťou Slnka v čase.

Sonda OSIRIS-REx má letieť k asteroidu, pristáť na povrchu, odobrať vzorky a doniesť ich späť na Zem. Asteroid má momentálne meno 1999 RQ36, takže študenti ho určite pomenujú lepšie. Planetary Society, Lincolnove laboratórium a Univerzita v Arizone preto žiadajú študentov celého sveta aby asteroidu vymysleli lepšie meno. Na pomenovanie tohto objektu Slnečnej sústavy máte čas do 2. Decembra 2012.

Vedci študujúci planétu Mars potrebujú tvoju pomoc. Spustili projekt s názvom Rock Around the World, v rámci ktorého skúmajú pozemské horniny pomocou zariadenia, ktoré je podobné prístrojom naištalovaným v marťanských roveroch. Pomôž im lepšie pochopiť Mars, zaslaním zaujímavého kameňa z tvojho okolia.

„Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo“ , zneli slová Neila A. Armstrong keď sa jeho noha po prvýkrát v histórií ľudstva dotkla mesačného povrchu. Stalo sa tak 21. Júla 1969 o 02:56:00 UTC, keď milióny ľudí na celom svete videli, ako sa prví ľudia pohybujú po inom kozmickom telese, než bola ich materská planéta Zem. A hoci od tohto okamihu uplynulo už vyše 40 rokov.Po lete Apolla 11 sa na povrch Mesiaca vydalo ešte 5 lunárnych misií, tak si ľudstvo Neila Armstronga už navždy zapamätá ako toho prvého. Toho, kto urobil do regolitu (pozn. mesačný prach) prvú ľudskú stopu. Včera, 25. augusta 2012 vo večerných hodinách (nášho času) tento americký astronaut, a jednoznačne výnimočný a odvážny človek vydýchol naposledy.

Už zajtra ráno o 7:31 LSEČ s najväčšou pravdepodobnosťou pristane na Marse najvačšie automatické pojazdné laboratórium, aké kedy človek poslal na povrch iného kozmického telesa. Pozrime sa teda na základné informácie o tejto misii.

Pre náš prvý rozhovor na portáli kozmonautika.sk sme si netradične vybrali mladého českého publicistu a popularizátora kozmonautiky - Michala Poláka, ktorému nedávno vyšla už jeho druhá knižka o kozmických dopravných systémoch.

Od 1. júna do 16. septembra je možné podávať návrhy do súťaže GMES Masters. Zúčastniť sa môžu študenti, podnikatelia, začínajúce spoločnosti a malé a stredné podniky. Program GMES je po programe GALILEO druhý najdôležitejší projekt ESA. Jedná sa o projekt pozorovania Zeme. Cieľom tohto projektu je monitorovanie životného prostredia (požiare, záplavy, technologické katastrofy, koordinácia humanitárnej pomoci, atď.), klimatu a bezpečnosti celej EÚ.