Námety na spoluprácu s ESA na zvýšenie priemyselného potenciálu a konkurencieschopnosti Slovenska

Slovenská ekonomika sa v blízkom období dostane na hranicu možností rozvoja metódou podporovania výroby produktov vyvinutých v iných štátoch. Ďalší rast hospodárstva bude možný len s využitím vlastného inovačného potenciálu a výroby vlastných výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, preto je dôležité posilniť domáce vývojové a priemyselné kapacity. Naše investície do budúcnosti, teda do vzdelania, výcviku, výskumu, technológií a životného prostredia sú však dnes na neprijateľne nízkej úrovni. Veľmi úspešnou inovačnou metódou je súčasné spoločné zapojenie zdrojov vedeckej a priemyselnej sféry do oblastí kozmických technológií a služieb. Preto sa dôležitou úlohou stáva vytvorenie podmienok pre priemysel spoločným zapojením sa so SAV a univerzitami. Najdôležitejšia úloha je získať a vytvoriť produkčnú schopnosť a schopnosť zapojiť sa do medzinárodnej kooperácie.

Technologický náskok štátu je rozhodujúci faktor v konkurencieschopnosti Slovenska a v jeho sociálno-ekonomickom rozvoji

Žiadna krajina nemá kapacity a zdroje pre všetky oblasti vesmírnych činností. Nemôžu si to dovoliť ani Spojené štáty, alebo Rusko, Čína, či India. Preto si každá krajina stanovuje svoje priority a ciele vo vybraných oblastiach a pri veľkých projektoch využíva medzinárodnú kooperáciu. Slovenský rozpočet na kozmonautiku je v súčasnosti nedostatočne malý, a preto by sme si mali vybrať len niektoré oblasti, ktoré budeme rozvíjať a to najmä tie, ktoré prinesú najlepšie výsledky a najefektívnejšie využitie zdrojov. Vesmírne plány sú častokrát spojené s romantickými predstavami a nadšením pre skúmanie neznáma a diaľok. Tie budeme podporovať pre udržiavanie záujmu detí a mládeže a motivovať ich, aby dosahovali dobré študijné výsledky. Pri podnikovej sfére je potrebné zamerať sa na projekty prinášajúce komerčný efekt, teda využívanie space služieb a výrob s vysokou pridanou hodnotou. Priložený graf dokumentuje silný rast globálneho trhu vesmírnych technológií a naznačuje vznikajúce príležitosti pre slovenskú ekonomiku.

Obr.1 Vývoj celosvetového finančného obratu vesmírnych technológií

Súčasný stav

Ako členovia EÚ sa v súčasnosti môžeme v oblasti kozmonautiky uchádzať o zapojenie sa do programov Európskej únie GMES a GNSS (Galileo + EGNOS). Zoznam aktuálnych výziev pre slovenské subjekty k dnešnému dňu je v prílohe 1. Za sedem rokov členstva Slovenska v EÚ sa do týchto programov zatiaľ reálne nezapojila žiadna slovenská organizácia. Niektoré dôvody nevyužívania týchto príležitostí sú:
podniky nemajú praktické skúsenosti, sú nedostatočne informované, navzájom o sebe nevedia, nie sú dostatočne motivované, pri konkurencii zavedených a skúsených zahraničných firiem majú nízke šance, potrebujú podporu a vytvoriť priaznivé prostredie. Spoločnosti z iných krajín sú podporované účasťou v programoch ESA slúžiacich na vývoj komponentov pre GMES a GNSS (Galileo + EGNOS) pod názvom GSC a EGEP. Slovenské podniky takúto možnosť nemajú. Je nutné analyzovať dôvody súčasného stavu a vytvoriť podmienky, aby sme sa dokázali zapojiť a čerpať prostriedky z fondov EÚ. Podobná analógia platí pre meteorologickú organizáciu EUMETSAT a program MTG Meteosat Third Generation.

Projekty s ESA znižujú riziko

Tvorba high tech produktov je spojená so značnými rizikami, ktoré firmy väčšinou nerady podstupujú. Vklad do ESA a organizačná podpora štátu umožňujú primerané zníženie rizika pre podnikateľské subjekty pri vývoji nových produktov a služieb. Robia to ostatné štáty, preto to musíme robiť aj my, inak znevýhodníme naše podniky v konkurenčnom prostredí. Západné spoločnosti majú v trhovo orientovanom prístupe k space biznisu veľký náskok a desaťročia skúseností. EÚ a ESA spolu navzájom spolupracujú pri vývoji Európskej vesmírnej politiky. ESA je organizácia podporujúca priemysel pri vývoji nových technológií. Zjednodušene EC hovorí, čo chce a čo potrebuje a ESA preto vytvára podmienky a hovorí ako. EC a ESA sú dva póly, my máme zatiaľ len jeden. Chýba nám nástroj na realizáciu a získavanie space technológií a praktickej realizácie s možnosťou zapojenia sa do uvedených programov. Slovensko by malo vyslať jasný a jednoznačný signál o finančnej a politickej podpore spolupráci s ESA. Členstvo a spoluprácu s touto organizáciou musíme využiť ako významný urýchľujúci a podporný faktor, aby naše podniky získali schopnosť zapojiť sa do medzinárodného výrobného reťazca. Pre aktivizovanie podnikov treba vyčleniť primeraný rozpočet. Poskytnúť záruky a ubezpečenia, záväzky. Vesmírne projekty si pre svoju komplexnosť vyžadujú čas, systematickú prípravu a stabilné prostredie. Plánovanie na 4 roky a dlhodobé pre dlhodobú perspektívu, vytvorenie podmienok, aby podniky mohli dlhodobo investovať prostriedky do rozvoja. Aby bolo možné v roku 2014 preukázať požadované výsledky, je potrebné vytvoriť podmienky pre maximálnu návratnosť investícií, aby bol priemysel schopný efektívne absorbovať slovenský príspevok do ESA. Vytvorenie priaznivých a stabilných podmienok pre rozvoj => dlhodobé plánovanie, preto plán na štyri roky, kde sú možné tri scenáre vývoja:

A) minimálna podpora na symbolickej úrovni každoročne zvyšujúca sa o 10 %

B) opatrný scenár prípravy vstupu do PECS počas 3 rokov, to znamená vyjednanie dohody do 31. 12. 2013 + jeden rok na prípravu projektov PECS a plnenie od 1.1.2015

C) reálny scenár s väčším dôrazom na prípravy vstupu do PECS počas 2 rokov, to znamená vyjednanie dohody do 31. 12. 2012 + jeden rok na prípravu projektov PECS a plnenie od 1.1.2014

Tabuľka ukazuje predpokladané investície do space programu pre roky 2011 - 2014

Scenár A umožní v priebehu štyroch rokov zrealizovať tri projekty s priemernou hodnotou 77 500,- €, čo je na hranici realizovateľnosti. Pri zvyklostiach a odhadoch ESA by to boli skôr prostriedky na vypracovanie štúdií, ako reálneho space hardvéru. Scenár B umožní zrealizovať behom štyroch rokov napríklad štyri projekty po 200 000,- € a jeden za 100 000,- €. To by už bolo možné považovať za reálnu prípravu na PECS. Scenár C je z hľadiska finančného objemu zhodný so scenárom B, avšak predpokladá aktívnejší postup v priebehu troch rokov.

Veľmi dôležitou otázkou je, aký má byť výrobný program podnikov, a do ktorých programov sa zapojiť. Slovensko nemá kapacitu stavať komplexné družice, ani nosné prostriedky, s výnimkou malej školno-učebnej družice, na získanie praktických skúseností a zvýšenia povedomia o kozmonautike a národnej hrdosti. Bol by to prvý slovenský satelit. Hlavný smer činnosti by mal viesť k zapojeniu do medzinárodnej kooperácie so skúsenými a silnými partnermi/hráčmi v EÚ. Je to dôležité partnerstvo, ktoré podnieti rozvoj technológií. Cieľom by nemalo byť len prosté dosiahnutie geografickej návratnosti investícií blížiacej sa 1, ale získanie odbytu pre výrobky vyvinuté pre ESA v objeme prevyšujúcom 2-3 násobne náš príspevok. To dosiahneme, ak objem zákaziek pre ESA bude približne 30 % obratu podniku a zbytok bude tvoriť ten istý produkt, alebo modifikovaný pre ďalšie komerčné družice (využitie).

Napríklad pre ESA sa vyrobí prijímač na sondu k Marsu a ten istý sa bude potom dodávať do telekomunikačných družíc, kde celosvetový dopyt je odhadovaný na 20 kusov ročne v hodnote 3,5 mld. USD (European space technology master plan 2010). Pri rozhodovaní o zapojení sa by mala rozhodovať perspektíva opakovanej výroby rovnakého výrobku aj pre iné aplikácie. Tak, aby sa vložené investície niekoľkokrát vrátili. Pri obmedzenom rozpočte by sme sa mali usilovať najmä o takýto model. Rýchly komerčný efekt prinesie výroba technológie s vyšším TRL (Technology Readiness Levels, úroveň pripravenosti technológie, stupne 1-9. (1 – základný výskum 9 – zrelá a funkčná technológia schopná prevádzkového nasadenia), tak aby sa produkty mohli zaviesť do praxe v krátkom čase. Prípadne iný model: Podniky budú vyrábať 30 % pre space, kde sa naučia vysokým kvalitatívnym požiadavkám a v iných oblastiach uplatnia získané skúsenosti a konkurenčnú výhodu. Také podniky vytvoria kondenzačné jadro, okolo ktorého budú vznikať ďalšie napojené firmy a pridávať sekundárny efekt k pôvodným investíciám.

Doporučenia:

investovať do oblastí, ktoré súčasne spĺňajú viaceré požiadavky:

  • rýchla návratnosť
  • zapojenie univerzít a SAV
  • zvýšenie povedomia o kvalite
  • hrdosť na produkty Made in Slovakia
  • motivovať najlepšie talenty
  • maximálny počet účastníkov, ktorí môžu mať z projektu úžitok
  • schopnosť preniesť dosiahnuté výsledky do bežného života
  • zvyšovanie vzdelanostnej úrovne
  • vytváranie a vybavovanie pracovísk
  • získavanie skúseností
  • oblasti, kde máme šancu dosiahnuť úspech a do budúcnosti rozvíjať schopnosti

    Podľa priloženej štúdie najväčší trhový potenciál a efektívnosť vynaložených investícií je možné očakávať v družicovej telekomunikácii, navigácii a diaľkovom prieskume Zeme. Preto naše zapojenie do programov by malo smerovať najmä do týchto oblastí.

    Navrhované programy

    Po preskúmaní a zvážení uvedených kritérií by bolo vhodné zistiť u partnerov z ESA, či sa Slovensko môže zapojiť do týchto programov a v akej forme:

  • ARTES 5 (Programy ARTES by nemuseli byť vhodní kandidáti na naštartovanie slovenskej účasti v ESA, nakoľko si môžu vyžadovať finančnú spoluúčasť podnikov.)
  • ARTES 8 Alphasat vývoj novej telekomunikačnej platformy
  • ARTES 11 Small GEO
  • ARTES 20 IAP
  • ECI Európska súčiastková základňa
  • GSTP-5 Všeobecný program podpory technológií
  • Element 2 – vývoj stavebných blokov na dosiahnutie vysokej TRL
  • Element 1 – všeobecné technologické aktivity
  • FLPP Nové nosné rakety
  • EGEP pre Galileo a EGNOS prípadne nový program European GNSS Supp. Programme Extension
  • MTG Meteosat Third Generation
  • GSC komponenty pre GMES

    Je možné, že partneri od nás v prvotnej fáze budú chcieť zapojenie najmä do neletového alebo pozemného segmentu.

    Vzdelávanie a výchova odborníkov a expertov

    Zamerať by sme sa mali najmä na vzdelávanie v technických a inžinierskych profesiách a získať praktické skúsenosti s letovým hardware, napríklad stavbou vývojového modelu malej družice. Najmä v počiatočnom štádiu bude potrebné využívať možnosti bezplatných konzultácií a školení zo strany ESA a využiť jej momentálny záujem o pristupujúcich členov. Do budúcnosti maximálne využívať vo svoj prospech prechodné obdobia, ktoré ESA poskytuje, prípadne sa aktívne snažiť vynegociovať ďalšie. Firmy sa budú zúčastňovať školení akonáhle bude jasná perspektíva získania zákaziek a výška objemov.

    Je potrebné zorganizovať školenia na tému:

  • Normy ECSS pre manažment kvality, dokumentácie a projektov podľa požiadaviek ESA
  • Ako pripraviť projekty a dokumentáciu.

  • Potrebné opatrenia

  • Rozhodnutie o spôsobe prístupového procesu k PECS a pridelenie dostatočného rozpočtu
  • Vypracovanie štúdie o možnostiach zapojenia podnikov
  • Výber vhodných programov ESA
  • Výzva a realizácia projektov vo vybraných programoch ESA
  • Školenia podnikov a expertov
  • Účasť ministra na ministerskej konferencii ESA 2012, využiť možnosť a právo pozorovateľa, ktoré nám dáva CA pre získanie dôležitých informácií
  • Vyjednanie podmienok zmluvy PECS
  • Získavanie praktických skúseností
  • Vytvorenie komunikačných štruktúr pre lepšiu informovanosť priemyslu

    Hlavný cieľ zapojenia sa do programov ESA musí byť účasť našich podnikov v
    medzinárodných konzorciách.
    To zabezpečí potrebný odbyt pre produkty s vysokou pridanou hodnotou Made in Slovakia.

    Príloha 1 Zoznam aktuálnych výziev pre slovenské subjekty

    Zoznam aktuálnych výziev pre slovenské subjekty je možné nájsť na stránke
    http://kozmonautika.sk/obsah/emits pod odkazmi Zoznam zákaziek, na ktorých môžu slovenské subjekty participovať, nájdete TU a TU

  • EnglishSlovensky