Domov

Slovenský kozmický výskum

Súčasný slovenský kozmický výskum

Oddelenie kozmickej fyziky na Ústave experimentálnej fyziky v Košiciach študuje kozmické žiarenie, slnečný vietor a zemskú magnetosféru pomocou dát zo satelitov Coronas-F (SONG), Interball, TC-2 obiehajúcich Zem a podieľa sa na výrobe nového zariadenia PICAM (Planetary Ion CAMera) pre výskum planetárnych procesov v rámci budúcej vesmírnej misie ESA Bepi-Colombo, ktorá zamieri k planéte Merkúr. Toto oddelenie pracuje v rámci medzinárodnej spolupráce na teleskope JEM-EUSO, ktorý bude v blízkej budúcnosti nainštalovaný na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Teleskop sa zameria na ultrafialové žiarenie vznikajúce pri interakcii kozmických častíc s atmosférou Zeme.

V nedávnej minulosti sa toto oddelenie podieľalo na vývoji a konštrukcii:

  • servisného systému ESS na palube vesmírnej sondy ESA Rossetta smerujúcej ku kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko (v spolupráci s Laboratóriom kozmických technológií Írskej národnej univerzity STIL-NUIM), ktorý umožňuje komunikáciu medzi hlavnou časťou sondy, orbiterom a pristávacím modulom Philae
  • experimentu NUADU (NeUtral Atom Detection Unit), nainštalovaného na palube satelitu Double Star TC-2 (spoločný projekt ESA a CNSA), umožňujúceho zobrazenie žiarenia atómov v magnetosfére Zeme (v spolupráci s Laboratóriom kozmických technológií Írskej národnej univerzity STIL-NUIM)
  • detektora pre štúdium elektrónov PEEL (detector of Precipitating Energetic Electrons at high Latitude) v spolupráci s Demokritovou univerzitou v Grécku, v rámci misie HotPay-2 (projekt Andoya Rocket Range a Arctic Lidar Observatory ALOMAR)
  • zariadenia MEP (Monitor of Energetic Particle) pre vesmírnu misiu RadioAstron v spolupráci s Demokritovou univerzitou v Grécku a Ústavom kozmických výskumov v Rusku.

    Fakulta matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave sa zameriava na štúdium interakcie kozmického žiarenia s materiálnymi objektmi, so zameraním na produkciu chemických prvkov v meteoroidoch pod vplyvom kozmického žiarenia.

    Geofyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Hurbanove sa zaoberá predpoveďami vplyvu slnečných koronálnych výtryskov hmoty na vesmírne počasie.

    Oddelenia pre astronómiu, fyziku Zeme a meteorológiu pri Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Komenského univerzite skúmajú reakcie hornej atmosféry Zeme na protóny pochádzajúce z nášho Slnka.

    Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied sústreďuje pozornosť na výskum slnečnej fyziky prevažne použitím dát za satelitných pozorovaní SOHO, TRACE a RHESSI. Jeho činnosť tiež zahŕňa štúdium fyziky hviezd pomocou satelitných dát z IUE a HST. Tento inštitút sa podieľa na vzniku Centra kozmických výskumov.

    Ústav experimentálnej endokrinológie, Ústav biochémie a genetiky živočíchov a Ústav merania Slovenskej akadémie vied študujú vplyv preťaženia (< 4 G) respektíve hypergravitácie v centrifúgach na krysy.

    Geografický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Slovenská agentúra životného prostredia SEA v Banskej Bystrici sa zameriavajú na diaľkový (satelitný) prieskum Zeme v rámci projektu CORINE Land Cover 2006 (CLC2006), ktorý je súčasťou európskeho programu GMES (Global Monitoring for Environment and Security).



    Obrázok: Schematicky znázornená činnosť GMES Zdroj: euro-police.noblogs.org

    Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy sa zameriava na kontrolu dotácií pre regióny a predpovede a štúdium úrody, zahŕňajúcich monitoring podmienok a výnosov poľnohospodárskej činnosti pomocou údajov zo satelitného prieskumu Zeme.

    Národné lesnícke centrum Zvolen venuje pozornosť vplyvu globálneho otepľovania na lesné ekosystémy pomocou údajov odvodených zo satelitných pozorovaní pomocou spektroradiometra MODIS.

    Slovenský hydrometeorologický ústav sa sústredí na štúdium počasia použitím satelitných meteorologických dát v rámci EUMETSAT (Európska satelitná meteorologická agentúra). Využívajúc medzinárodnú spoluprácu sa podieľa na optimalizácii použitia meteorologických satelitných dát a ich vizualizácie.

    Vedecké pracoviská (kontakty)

    Oddelenie kozmickej fyziky ÚEF SAV v Košiciach

    Web: http://space.saske.sk
    Konktakt: K. Kudela - kkudela@kosice.upjs.sk

    Ústav experimentálnej endokrinológie SAV v Bratislave (Life Sciences)

    Web: http://www.endo.sav.sk
    Kontakt: R. Kvetňanský - ueenkvet@savba.sk

    Geografický ústav SAV v Bratislave

    Web: http://www.geography.sav.sk
    Kontakt: J. Feranec - feranec@savba.sk

    Fakulta matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave

    Web: http://www.fmph.uniba.sk/
    Kontakt: J. Masarik - Jozef.Masarik@fmph.uniba.sk

    Geofyzikálny ústav SAV v Bratislave a Hurbanove

    Web: http://gpi.savba.sk/
    Kontakt: A. Prigancová - geofpria@savba.savba.sk

    Oddelenia pre astronómiu, fyziku Zeme a meteorológiu pri Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Komenského univerzite

    Web: http://www.fyzikazeme.sk/kafzm/

    Astronomický ústav SAV

    Web: http://www.ta3.sk
    Kontakt: J. Rybák - choc@astro.ta3.sk

    Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

    Web: http://www.vupop.sk/
    Kontakt: M. Sviček - svicek@vupu.sk

    Národné lesnícke centrum Zvolen

    Web: http://www.nlcsk.sk/
    Kontakt: T. Bucha - bucha@nlcsk.org

    Slovenský hydrometeorologický ústav

    Web: http://www.shmu.sk/
    Kontakt: D. Kotláriková - dagmar.kotlarikova@shm.sk

    Národný komitét COSPAR

    Web: http://nccospar.saske.sk
    Na tejto stránke nájdete dvojročné reporty narodného komitétu COSPAR - viacerých vedeckých pracovísk, ktoré sa účastnia kozmického výskumu.

    Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella

    Krátky životopis:

    • Prvý slovenský kozmonaut plukovník Armády SR Ing. Ivan Bella sa narodil 21. mája 1964 v Brezne. V rokoch 1979-83 študoval na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach (1983-87). Od roku 1993 slúžil v 33. leteckej základni stíhacích a bombardovacích lietadiel v Malackách. Bol pilotom vojenskej stíhačky Armády SR, oficiálny názov jeho zamestnania bol: letovod - programátor. Lietal na strojoch MiG-21 a SU-22. V marci 1998 odišiel do moskovského Hviezdneho Mestečka, kde sa začal pripravovať na vesmírny let. V auguste 1998 vybrali Ivana Bellu za člena hlavnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na Mir, ktorá odštartovala 20. februára 1999. V nej pôsobil ako kozmonaut-výskumník v rámci slovenskej misie (experimenty) Štefánik. Po ukončení letu pracoval ako pridelenec obrany na ambasáde (SR) v Moskve, kde v lete roku 2007 ukončil svoje pôsobenie.

    Je druhýkrát ženatý, z prvého manželstva má syna Ivana a dcéru Zuzanu. Jeho terajšia manželka Judita má syna Erika. Má rád extrémne športy, v mladosti skákal na lyžiach. Ovláda ruský jazyk a k jeho záľubám patrí šport a hra na gitare. Má rád country hudbu a folk.

    Program Štefánik

    Jeden z posledných letov na stanicu Mir bol v rámci misie Sojuz TM-29, ktorého posádku tvoril aj prvý slovenský kozmonaut major Ing. Ivan Bella. Ďalší dvaja v posádke boli ruský veliteľ Afanasjev a francúz Haigneré. Náhradníkom Ivana Bellu bol pplk. Ing. Michal Fulier. Štart rakety Sojuz vyšiel podľa plánu z kozmodrómu Bajkonur, dňa 20. februára 1999 o 5:18 SEČ, čo bolo deň po 13. výročí štartu základného modulu stanice Mir.

    Pobyt Bellu na Mire trval 6 dní po ktorých už 27. februára prestúpil spolu s Padalkom do Sojuzu TM-28. Návratový modul pristál na padáku v nedeľu 28.02.1999 o 3:14 SEČ v Kazachstane, severne od Arkalyku. Celková dlžka letu prvého slovenského kozmonauta je 7 dní 21 hodín a 56 minút, pričom sa stal v poradí 385. človekom vo vesmíre.

    Bezprostredne v kozme plnil 34-ročný Ivan Bella štyri z celkových šiestich vedecko-výskumných úloh, pričom tri z nich sa mu podľa slov doktora Richarda Kvetňanského podarilo zvládnuť na sto percent. Ide najmä o projekt s názvom Endotest, v rámci ktorého sa slovenský kozmonaut ako prvý na svete podujal na pomerne rozsiahly experiment predpokladajúci odbery krvi v zložitých podmienkach bezváhového stavu a navyše aj vo zvýšených stresogénnych situáciách.
    Riešiteľom tohto projektu bol práve Richard Kvetňanský, riaditeľ Endokrinologického ústavu SAV v Bratislave, ktorý v rozhovore s moskovským spravodajcom TASR potvrdil, že všetkých 12 vzoriek krvi, odobratých Ivanovi Bellovi na palube orbitálnej stanici Mir počas troch dní, sa v špeciálnom kontajneri dostalo v poriadku na Zem.

    Pokiaľ ide o "ostro sledovaný" experiment s japonskými prepelicami, ten sa v kozme plne nevydaril kvôli poruche na centrifúge. Za nečakaný úspech však koordinátor slovenského vedeckého programu doktor Kvetňanský označil skutočnosť, že sa ich na Mire vyliahlo až 36. S ich pracným kŕmením mali vraj plné ruky práce všetci kozmonauti. Zaujalo ich to podľa všetkého až natoľko, že Gennadij Padalka, ktorý sa na Zem vrátil spolu s Ivanom Bellom, sa bezprostredne po pristátí spýtal práve na osud vtáčat.
    Slovenský kozmonaut pred návratom z vesmíru naložil do inkubátora desať vyliahnutých prepelíc, z ktorých tri sa podarilo dostať na Zem živé. Ostatné neprežili pravdepodobne kvôli chladu v inkubátore ako aj v pristávacej oblasti.

    Slovenské prístroje vo vesmíre

  • Prístroje vyrobené v UEF-SAV Košice

    • EnglishSlovensky