1945-1950

Po druhej svetovej vojne mnoho vedcov opustilo západnú Európu a odišli pracovať do USA, alebo ZSSR. Aj keď západná Európa investovala do vesmírnych projektov, vedci časom zistili, že národné projekty nemôžu súperiť s hlavnými veľmocami.

1958

Pierre Auger a Edoardo Amaldi, dvaja prominenti západoeurópskej vedeckej komunity navrhli, aby európske vlády spustili spoločnú čisto vedeckú organizáciu zameranú na kozmický výskum a ako vzor si vzali CERN.

1960

Vedci z desiatich krajín, ktorý si hovorili „Groupe d'etudes europeen pour la Collaboration dans le domaine des recherches spatiales“ (GEERS) na ktorých čele stál Harrie Massey a Pierre Auger ako sekretár ustanovili komisiu, pomocou nej mali zástupci vlád zástupcovia vlád jednať o možnostiach európskej spolupráci vo vesmíre.

1961

Komisia nazvaná „Commission préparatoire européenne de recherches spatiales“ (COPERS) definovala vedecký program, osemročný rozpočet a organizačnú štruktúru pre zamýšľanú organizáciu ESRO (European Space Research Organisation).

1964

Európske krajiny rozhodli o vytvorení dvoch samostatných kozmických agentúr. Jednu pre vývoj dopravného systému do vesmíru (European Launch Development Organisation, ELDO) a jednu pre vývoj kozmických zariadení (European Space Research Organisation, ESRO).

1966

Vo Frascati neďaleko Ríma je založené stredisko ESRIN ako súčasť organizácie ESRO. Prijímanie dát z družíc sa začalo v sedemdesiatych rokoch. Stredisko ESRIN, teraz používané ako stredisko ESA pre diaľkový prieskum Zeme je jedným z piatich špecializovaných stredísk ESA v Európe.

1967

V nemeckom Darmstadte bolo založené stredisko ESOC (European Space Operations Centre). Počas svojej štyridsaťročnej histórie riadilo viac ako 50 rôznych družíc a sond.

1968

Po krátkom pôsobení v Delfte sa stredisko ESTEC presunulo do svojej súčasnej lokality v holandskom Noordwijku (Apríl 1968). Od tej doby bolo v ESTEC-u navrhnutých a následne vyrobených viac ako 40 kozmických zariadení počínajúc družicou ESRO-1.

1972

Zatiaľ čo organizácia ESRO sa stáva technologicky vyspelou a lídrom v kozmickom výskume, ELDO zápasí s technickými problémami, prekračovaním rozpočtu a politickými roztržkami. Prvý krát sa tak objavila idea vzniku jednotnej európskej kozmickej organizácie. ELDO je najprv výrazne zredukované a nakoniec v roku 1974 úplne zrušené.

1973

ESRO a americká NASA uzatvárajú dohodu o výrobe vesmírnej stanice Spacelab pre použitie v rámci programu kozmických raketoplánov. Výroba bola zahájená v roku 1974 a prvý modul bol predaný NASA výmenou za možnosť letov európskych astronautov. Medzi rokmi 1983 a 1998 bol Spacelab využitý celkom 25 krát.

1975

Vzniká ESA v podobe ako ju poznáme dnes spojením organizácií ELDO a ESRO. Pri zrode ESA stálo 10 členských krajín: Belgicko, Dánsko, Francúzko, Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko. V tom istom roku sa pridalo aj Írsko. ESA v tomto roku vypustila aj svoju prvú vedeckú družicu, COS-B, ktorá monitorovala gamma žiarenie vo vesmíre. Šlo o jednu z najúspešnejších misií vôbec – družica pracovala 6 rokov a teda o 4 roky dlhšie ako sa plánovalo.

1978

Kanada sa stáva spolupracujúcim štátom ESA. V tom istom roku sa ESA pridáva k projektu NASA a Spojeného kráľovstva, ktorý sa týka vypustenia družice IUE, čo je prvý teleskop na vysokej obežnej dráhe. Tento teleskop pracoval úspešne celých 18 rokov.

1979

Rakúsko podpisuje asociačnú dohodu s ESA. Je vypustená prvá raketa Ariane, ktorú postavila ESA ako nástupca organizácie ELDO. Ariane je určená k vynášaniu vedeckých a komerčných družíc.

1980

Je založená firma Arianespace, ktorá má sídlo vo Francúzku a jej úlohou je vyrábať, prevádzkovať a propagovať raketu Ariane. Od roku 1984 dopravuje Ariane do vesmíru väčšinu komerčných zariadení. Omnoho pokročilejší dopravný systém Ariane-4 je v prevádzke medzi rokmi 1988 a 2003. Táto raketa stavila ESA lídrom v oblasti komerčných letov do vesmíru v 90. rokoch.

1986

Vypustená sonda Giotto – prvá misia ESA do vzdialeného vesmíru. Študuje Halleyovu kométu, následne sa mimo pôvodný plán vydáva ešte ku kométe Grigg-Skejllerup.

90. roky

ESA postupne dopravila do vesmíru družice SOHO, Ulysses a Hubbleov kozmický teleskop. Všetky boli postavené v ESA, alebo aspoň ESA spolupracovala pri výrobe. Dnešná spolupráca s NASA predstavuje misiu Cassini-Huygens, na ktorom sa ESA podieľala úspešným výsadkovým modulom Huygens, ktorý v roku 2005 pristál a zaslal snímky zo Saturnovho mesiaca Titan. Jedná sa o prvé pristátie na mesiaci niektorého z vonkajších telies slnečnej sústavy.

1997

Prvý štart novej rakety Ariane-5 sa končí haváriou. Po ďalších letoch sa z nej stáva konkurencie schopný dopravný systém na komerčnom trhu.

2003

Je vypustená sonda Mars Express s pristávacím modulom Beagle 2. Mars Express je prvá výhradne európska misia k nejakej planéte. Od tejto chvíle hrá jednu z kľúčových úloh pri výskume červenej planéty.

2007

22. mája je podpísaný dokument o európskej kozmickej politike (European Space Policy), ktorá zjednocuje postup ESA s politikou jednotlivých členských krajín. Podpísaná bola európskou komisiou a generálnym riaditeľom ESA, Jean-Jacquesom Dordainom. Prvý krát v histórii tak bol vytvorený spoločný politický rámec pre kozmické aktivity v Európe.

2008

K medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) je pripojené laboratórium Columbus. Tým sa v tomto projekte stáva ESA plnohodnotným partnerom. Takisto je vypustená prvá automatická zásobovacia družica k ISS, ATV Jules Verne (Automated Transfer Vehicle).

Zdroj: www.esa.int