Domov

Všetko o ESA

Prečítajte si jednotlivé diely nášho seriálu o Európskej vesmírnej agentúre:

Celý seriál si je možné stiahnuť vo formáte pdf TU (Všetko o ESA)

Na dobíjaní vesmíru sa Európa aktívne podieľala už od počiatkov kozmického veku ľudstva. V súčasnosti je tam schopná vyslať nielen družice na pozorovanie Zeme, navigáciu a telekomunikáciu, ale aj družice určené na astronomický výskum a sondy hlboko do útrob slnečnej sústavy.

Vesmír je pre Európu kľúčovým prvkom, ktorý ponúka lídrom našej Zeme bohaté informácie pri rozhodovaní v oblasti globálnych problémov. Jeho využitie vedie k rozvoju technológií zlepšujúcich náš každodenný život a poskytuje cenné informácie o našej planéte Zem, slnečnej sústave i vzdialenejších kozmických objektoch.

Spôsoby využitia vesmíru tvarovala v Európe už od roku 1975 Európska Vesmírna Agentúra ESA. Spojením prostriedkov 18 členských krajín uskutočňuje ESA programy a aktivity, ktoré ležia mimo možností jednotlivých štátov – vyvíja raketové platformy, vesmírne lode a pozemné zariadenia potrebné k udržaniu sa Európy na špici globálnych vesmírnych aktivít.

ESA Headquarters / Ústredie ESA

Administratívne centrum ESA je umiestnené v Paríži a je domovom generálneho riaditeľstva, ktoré tvorí a formuluje stratégiu ESA, vedie agendu členských a spolupracujúcich štátov a pod. Generálnym riaditeľom ESA je od roku 2003 francúz Jean-Jacques Dordain.

ESTEC (European Space Research and Technology Centre)

Je európske centrum vesmírneho výskumu a technológií, ktoré sa nachádza v Holandsku a je centrom technickej podpory pre satelity ESA, výskum a aktivít spojených s vesmírnymi letmi s ľudskou posádkou.

ESRIN

Je centrum ESA pre aktivity spojené s pozorovaním Zeme umiestnené pri Ríme v Taliansku, ktoré vyvíja informačné systémy a pracuje na projekte raketového kompletu Vega.

ESOC (European Space Operations Centre)

Je centrom pre sledovanie a riadenie letov európskych vesmírnych lodí. Nachádza sa v Nemecku pri meste Darmstadt.

EAC (European Astronaut Centre)

EAC je európske astronautické centrum, v ktorom sa školia a trénujú astronauti pre pilotované misie ESA (tj. lety s ľudskou posádkou, v súčasnosti hlavne misie na medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS). Centrum sa nachádza sa v Nemecku pri meste Kolín.

ESAC (European Space Astronomy Centre)

Je miestom „vedecké centrum“ ESA. Je strediskom vedeckých operácií a archívov astronomických a planetárnych misií ESA. Nachádza sa blízko mesta Madrid v Španielsku.

Formy spolupráce s ESA:



Obrázok: Členské štáty ESA (modrá), štáty participujúce v PECS (tyrkysová) a štáty s podpísanou Dohodou o spolupráci (zelená). Zdroj: wikipedia.org Slovensko podpísalo túto dohodu 28. apríla 2010

Krajiny Európy môžu s ESA spolupracovať na troch rôznych stupňoch. Prvý stupeň spolupráce nastáva keď krajina podpíše tzv. "Dohodu o spolupráci" (Cooperation Agreement). V tejto fáze krajina skúma a mobilizuje svoj domáci potenciál pôsobiť na poli výskumu a využívania vesmíru. Na základe Dohody smie krajina s ESA spolupracovať na projektoch, ktoré si sama pripraví a odfinancuje. Dohodu o spolupráci s ESA podpísali Slovinsko, Ukrajina, Estónsko, Lotyšsko, Turecko a Cyprus. Dňa 28.4.2010 Dohodu o spolupráci podpísalo aj Slovensko.

Druhým stupňom spolupráce s ESA je podpísanie zmluvy PECS, čo je skratka pre Plan for European Cooperating States. Zjednodušene povedané sa jedná o akési "dočasné poločlenstvo", kedy sa krajina zaviaže počas nasledovných 5 rokoch odviesť každý rok 1 milión eur do spoločného rozpočtu ESA. Tieto peniaze potom čakajú v ESA na spätné preinvestovanie v domácich priemyselných tendroch na vesmírne zákazky a vedecké projekty danej krajiny. V tejto fáze sa nachádzajú Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko a Rumunsko. Ak preinvestujú na svoje vesmírne aktivity minimálne 5 miliónov EUR za 5 rokov, smú sa uchádzať o posledný stupeň spolupráce, tj. plné členstvo v ESA.

Podpísaním členskej zmluvy sa krajina stáva rovnoprávnym členom, čo ju oprávňuje zúčastňovať sa všetkých výskumných a výrobných aktivít ESA, vrátane utvárania európskeho vesmírneho výskumného programu a tým pádom spolurozhodovania o budúcich misiách. Krajina sa zaviaže odvádzať každoročne stanovené percentá HDP do spoločného rozpočtu ESA (v prípade Slovenska by sa jednalo približne o 2-3 milióny EUR ročne). Až 95% týchto peňazí je však krajina schopná spätne získať v celoeurópskych vesmírnych tendroch, o ktoré sa naučila uchádzať v predchádzajúcej fáze PECS. Krajina tak profituje z rozvinutého domáceho high-tech priemyslu, z medzinárodnej vysokokvalifikovanej obchodnej a vedecko-technickej spolupráce a z veľkých príležitostí pre svoje inovácie, vzdelanie, školstvo.

Členmi ESA sú Rakúsko, Belgicko, Česká Republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko a Veľká Británia. Zvlášť s ESA spolupracuje aj Kanada, a samozrejme aj ostatné svetové vesmírne agentúry USA, Ruska, Japonska, Číny, Indie, a pod.

Za posledných 30 rokov zaznamenala Európa zopár prvenstiev vo výskume slnečnej sústavy a nášho vesmíru: od stretnutia s Halleyovou kométou v roku 1986, zoslania sondy na Saturnov mesiac Titan, študovania Slnka s presnosťou, s akou nikdy predtým študované nebolo, až po fotografovanie tých najvzdialenejších galaxií.

Kozmická vízia

Aby ESA pokračovala v takýchto úspechoch, pozerá sa už dnes dopredu, na nasledujúcich 20 rokov, svojím programom "Kozmická vízia". Je to cesta budovaná na pevných základoch z minulosti, a je to práca na prekonávaní vedeckých, intelektuálnych a technologických výziev zajtrajška. Program "Kozmická vízia" je východiskom zásadných štúdií v oblasti vesmírnych vied, získavania poznatkov o existencii nových svetov a o vývoji života vo vesmíre od Veľkého tresku až po dnešok.

Jadro programu "Kozmická vízia" tvoria nasledovné fundamentálne témy:

  • podmienky vzniku planét a vznik života
  • ako funguje slnečná sústava
  • základné fyzikálne zákony vesmírru
  • pôvod a zloženie vesmíru

Výskum planét slnečnej sústavy

Podľa vedcov sa naša slnečná sústava zrodila pred 4.6 miliardami rokov. Odvedy sa jej planéty a mesiace vyvíjali veľmi odlišne. Pre pochopenie toho, ako pracuje Slnečná sústava, a prečo je Zem taká unikátna, uskutočnila ESA viacero veľmi úspešných vedeckých misií.

Mars Express objavil na Marse vodu a mapuje jeho povrch. Venus Express nazerá do hustej atmosféry Venuše za účelom štúdia enormného skleníkového efektu. Sonda Huygens pristála na Saturnovom mesiaci Titane a študovala jeho chémiu a mineralógiu. Rosseta je na ceste ku kométe "67/P Churyumov-Gerasimensko", s ktorou by sa mala stretnúť v roku 2014. Mala by pomôcť vedcom pochopiť, či kométy priniesli vodu a život na Zem. Misia BepiColombo bude skúmať Merkúr, planétu najbližšiu k Slnku, aby sme lepšie chápali ako sa tvoria planéty v blízkosti hviezd.

ExoMars bude prvou misiou ESA, ktorá bude skúmať povrch iného sveta pomocou robotického vozidla. Jedným z jeho ambicióznych cieľov bude, zistiť, či na Marse existoval život, alebo existuje ešte aj teraz. Toto je jedna z výnimočných otázok súčasnosti a jej zodpovedanie je nevyhnutnou podmienkou pre prípravu budúceho výskumu červenej planéty ľudmi.



            Obrázok : ExoMars Rover.

Monitorovanie búrlivého Slnka

Výskum Slnka zohrával vo vesmírnom programe ESA vždy kľúčovú úlohu, a vesmírne sondy postavené v Európe majú za sebou dlhú a veľmi úspešnú tradíciu v monitorovaní našej hviezdy a jeho okolia.

V súčasnosti študuje Slnko - náš zdroj svetla a energie, ktorá umožnila vznik a evolúciu života na Zemi - mnoho vesmírnych misií. Spoločný projekt ESA/NASA, Ulysses, nám ako prvý poskytol mapu slnečnej heliosféry od rovníka až po jej póly. Štyri satelity misie Cluster študujú interakciu medzi zemskou magnetosférou a slnečným vetrom.
Sonda SOHO, umiestnená na špeciálnom mieste vo vesmíre na strane smerom k Slnku (tzv. bod L1), robí snímky slnečných explózií a študuje samotné vnútro Slnka. Výnimočne pozoruhodné sú jej pozorovania koronálnych výtryskov, kedy Slnko vyvrhuje obrovské mračná plynu do Slnečnej sústavy.

Satelity, a elektrické sústavy a komunikačné systémy na Zemi, sú citlivé na takéto "kozmické počasie" vytvárané Slnkom, no vďala SOHO môžu byť ich inžinieri na Zemi včas varovaní. Ďalšou misiou študujúcou vesmírne počasie je Double Star, projekt ESA v spolupráci s Čínou.

Skúmanie hĺbok vesmíru



Obrázok: Hmlovina Konská hlava je jednou z najfotografovanejších astronomických objektov. Známa je tiež pod menom Barnard 33. Tvar konskej hlavy vytvára studený mrak plynu a prachu na pozadí jasnej hmloviny IC 434.

Vesmírne teleskopy ESA, ako XMM-Newton, Integral a Hubble (ESA-NASA) študujú vesmír v okolí čiernych dier i vybuchnutých hviezd a moniturujú objekty, ktoré existujú v extrémnych podmienkach gravitácie, hustoty a teploty.

Satelity Planck a Herschel nazerajú do kozmu hlbšie, študujú jeho zrod a pomáhajú pri riešení záhad vzniku hviezd a galaxií. Nová generácia teleskopov, ako Vesmírny teleskop "James Webb", budú skúmať supernovy, čierne diery a kvazary. Vedcom budú prinášať lepšie pochopenie o vzniku a evolúcii planetárnych systémov.



Obrázok: Vesmírne misie ESA študujúce Slnko, Slnečnú sústavu, hlboký vesmír a misie satelitnej navigácie.

Prílohy:
Vesmírna vízia ESA [.pdf]

Čo sa deje s našou planétou? Satelity majú unikátnu možnosť monitorovať nepretržite celú Zem. Poskytujú dôležité informácie o našej stále sa meniacej planéte. Z vesmíru monitorujeme mnohé prírodné udalosti od záplav po lesné požiare, zmeny v ľadových plochách, stúpajúcu hladinu morí a olejové škvrny.

Porozumenie globálnym problémom

Satelity ESA určené na pozorovanie Zeme vyniesli Európu na poprednú priečku v oblasti štúdia globálneho počasia, pretože významne obohatili naše poznatky o počasí na Zemi a o jej klimatických zmenách. Množstvo informácií o počasí, enviromentálnych úkazoch a klimatických zmenách priniesla meteorologickej komunite od roku 1970 séria satelitov ESA Meteosat za pomoci satelitov Envisat a ERS.

Budúce výskumné satelity ESA určené na štúdium Zeme (Earth Explorer satellites) poskytnú vedcom príležitosť použiť prelomové technológie pri riešení určitých problémov a štúdiu interakcie medzi atmosférou, biosférou, hydrosférou, kryosférou a vnútrom Zeme ako aj pri štúdiu vplyvu, ktorý má činnosť ľudí na prirodzené procesy Zeme.

Budúce výskumné misie ESA určené na pozorovanie Zeme (EarthWatch missions) zabezpečia nepretržitý tok informácií a operačné služby napríklad pre predpovede počasia. V súčasnosti je v prevádzke druhá generácia satelitov Meteosat (Meteosat Second Generation satellites) a tiež MetOp-A, prvý meteorologický satelit na polárnej orbite. Päť satelitov, nazývaných Sentinels, sa vyvíja pod záštitou európskej iniciatívy globálneho monitoringu a bezpečnosti GMES.



Obrázok: Satelitné merania oxidu dusíka NO2, ktorý sa produkuje spaľovaním fosílnych palív.

ESA podporovala iniciatívu GMES pomocou vývoja služieb založených na údajoch z vesmíru v tesnej spolupráci s komunitou ich používateľov, hlavne s manažmentom krízových situácií a monitoringu povrchu Zeme, oceánu a atmosféry.

Prostredie a bezpečnosť

Pozorovania Zeme z vesmíru sú podstatným zdrojom informácií pre ľudí, ktorí rozhodujú o riešeniach problémov ako sú globálne klimatické zmeny a bezpečnosť.

Tieto informácie musia byť prakticky využiteľné, dostupné rýchlo a lacno, a pre všetkých, ktorí ich potrebujú. Európska iniciatíva pre globálny monitoring a bezpečnosť GMES v spolupráci s ESA upevní schopnosť Európy získavať a riadiť klimatické a bezpečnostné údaje pre jej občanov.

ESA je tiež riadiacim prvkom pri koordinácii iniciatívy GMES, ktorá zahŕňa vývoj novej série satelitov pod názvom Sentinels a integráciu národných a európskych misií za účelom zaručenia kontinuity dát a služieb.

Pozorovanie počasia

Aké počasie bude zajtra? Pravidelné a presné predpovede počasia sú dôležité pre mnohé oblasti ako je napríklad letectvo, lodná doprava, poľnohospodárstvo, rybárstvo, stavebníctvo, ba dokonca aj šport a oddych.

Meteorologické satelity nám poskytujú informácie o počasí použitím zariadení monitorujúcich oblaky a vietor, merajú teplotu a tlak a mnohé iné podmienky na povrchu Zeme, mora a vo vzduchu. V súčasnosti nám poskytujú tieto údaje satelity ESA Meteosat novej generácie s lepším načasovaním a presnoťou ako kedykoľvek predtým.

Počasie a klíma sú dôverne prepojené: počasie a dlhodobé zmeny klímy študuje satelit ESA na polárnej orbite MetOp. Poskytuje údaje o atmosfére, mrakoch, teplote, vlhkosti, úrovni ozónu a sile vetra. Satelity Meteosat a MetOp sú výsledkom spolupráce medzi ESA a Eumetsat (satelitná meteorologická agentúra Európy ) a majú za cieľ získať lepšie poznatky o počasí a klíme našej Zeme. Definícia a plánovanie nasledujúcej generácie meteorologických satelitov ESA - Tretia Generácia satelitov Meteosat (Meteosat Third Generation MTG) - sa už začalo.

Galileo a navigácia

Po mobilných telefónoch a internete je satelitná navigácia najnovším príspevkom pre náš každodenný život. Satelity obiehajúce Zem vám dokážu priniesť informácie o tom, kde sa nachádzate, a to nepretržite 24 hodín denne.

Benefity satelitnej navigácie objavujú všetci od vodičov áut a kamiónov cez farmárov až po jachtárov a turistov. Vďaka veľmi presnej a spoľahlivej satelitnej navigácii zažíva revolúciu kontrola leteckej a lodnej dopravy, záchranné operácie, manažment krízových situácií, ba dokonca presadzovanie zákonov.

Program Galileo je spoločná iniciatíva Európskej komisie a ESA za účelom vytvorenia vlastného nezávislého globálneho civilného satelitného systému, ktorý bude kompatibilný s už existujúcim americkým systémom GPS a ruským systémom GLONASS, kontrolovaných armádou. Tieto dva systémy sú v súčasnosti rozšírené o EGNOS, (European Geostacionar Navigation Overlay Servis), ktorý je predskokanom európskeho systému Galileo a prvým konkrétnym krokom Európy smerom k satelitnej navigácii.



Obrázok: Navigačný systém Galileo.

Rozsah potenciálnych aplikácií pre systém Galileo je extrémne veľký. Okrem sektorov týkajúcich sa prepravy budú jeho pokročilé technologické prvky využiteľné aj v mnohých iných ekonomických sektoroch.

Galileo bude plne v prevádzke v roku 2013, pomocou 30 satelitov obiehajúcich Zem vo výške viac než 23000 km. Prvé dve testovacie satelity systému GIOVE-A a B už boli vypustené.

Telekomunikácia a integrované aplikácie

Globálna komunikácia podporuje modernú spoločnosť a predstavuje dôležitý komerčný sektor. Satelity sú základnou časťou globálnych telekomunikačných sietí, poskytujúcich široké spektrum služieb, efektívne a bez výpadkov skoro vo všetkých kútoch sveta.

Podporou výskumu a rozvoja širokej škály nových technológií a systémových riešení je ESA pre európsky priemysel katalyzátorom pre rozvoj a využitie vynárajúcich sa produktov, služieb a trhov.

ESA podporuje vypustenie nových satelitov a spustenie nových programov ako napríklad Alphasat\Alphabus, nasledujúcu generáciu veľkých platforiem pre vysokoenergetické telekomunikačné satelity a taktiež SmallGeo, malú geostacionárnu satelitnú platformu.

Európsky satelit pre prenos dát (European Data Relay Satellite EDRS) je nezávislý európsky systém na prenos obrovského množstva údajov. Iris je nový komunikačný systém typu vzduch-zem pre manažment leteckej premávky.

Telekomunikačný program ESA tiež zahŕňa vývoj aplikácií, poskytujúcich riešenia pre mnohé potreby a výzvy, ktorým vo veľkom čelí moderná spoločnosť.

Obrázok: Nasledujúca generácia platformy pre telekomunikačné satelity Alphasat. Obrázok: Iris, nový komunikačný systém pre manažment leteckej premávky.

Technológia

Vývoj nových technológií je centrálnym prvkom existencie ESA. Jej experti pracujú v tesnom prepojení s európskym priemyslom pri vývoji a testovaní dômyselných technológií potrebných pre zaistenie budúcich misií a aplikácií. Vesmírne lode, fungujúce v nehostinnom vesmírnom prostredí, patria medzi najkomplikovanejšie stroje aké boli kedy postavené. Pre udržanie sa na tejto úrovni výkonnosti, musíme všetky nové technológie dokonale spoznať ešte pred ich aplikáciou vo vesmíre.

Počas rozličných fáz vývoja sa vesmírna loď ESA a všetky jej časti detailne testujú v testovacom centre ESTEC v Holandsku. Špecializované laboratória ESA pokrývajú každú fázu misie. Počas vývoja sa kontroluje správna výroba leteckých prvkov. Robia sa testy výdrže aby bolo isté, že kritické technologické prvky budú fungovať počas celej životnosti vesmírnej lode a že bezpečnostné požiadavky misie budú splnené.

Nové technologické produkty je potrebné vyskúšať vo vesmíre, hlavne ak sa používatelia dožadujú dôkazov o letových záznamoch alebo ak existuje vysoké riziko zlyhania spojené s použitím novej technológie. Túto úlohu zohráva v ESA program - In-orbit Technology Demonstration. Časťou tohto programu boli aj satelity ESA označené ako PROBA, ktoré sú jedni z najmenších vesmírnych lodí aké boli kedy vypustené, ale ktoré majú veľký vplyv na oblasť vesmírnych technológií.

Udržiavaním a rozširovaním technologickej základne európskeho priemyslu mu ESA zabezpečuje konkurencieschopnosť a podporu komerčných produktov a služieb.

Transfer technológií

Prenos vesmírnych technológií do každodenného života má reálny prínos pre mnohé oblasti. Vesmírne technológie sa už v súčasnosti používajú pre zlepšenie života obyčajných ľudí napríklad pomocou lekárskych produktov, vylepšeného manažmentu odpadov alebo pri obnovovaní vodných zdrojov.


Obrázok: Wojtek Czyz z Nemecka dosiahol v roku 2008 nový svetový rekord na paraolympijských hrách v Pekingu použitím protetickej nohy vylepšenej vesmírnou technológiou (AFP).



Obrázok: Zoznam vesmírnych misií ESA študujúcich Zem a slúžiacich pre telekomunikáciu a n
avigáciu.

Nezávislé vysielanie satelitov na orbitu je pre ESA životne dôležité a preto už od roku 1973 vyvíjala vysoko úspešné raketové komplety s označením Ariane 1 až 5.

Raketové komplety

Ariane 5 je raketa s veľkým zdvihom, ktorá bola skonštruovaná, aby zaistila poprednú pozíciu Európy na celosvetovom trhu s raketovými kompletmi. Súčasná Ariane 5 ECA je schopná dopraviť skoro 10 ton na geostacionárnu orbitu. Jej špeciálna verzia bola vyvinutá pre vypúšťanie automatického transportného prostriedku (Automated Transfer Vehicle) k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS.



Obrázok: Automatický transportný prostriedok ATV.

Malé raketové komplety, schopné zlepšiť flexibilitu európskeho raketového vybavenia, sú potrebné pre uspokojenie trhu s malými satelitmi. ESA preto vyvíja raketový komplet Vega, schopný vyniesť náklad o hmotnosti do 1.5 tony na nízku orbitu Zeme a upravuje raketu Sojuz pre štarty z Európskeho vesmírneho prístavu v Kourou vo Francúzskej Guiane.

Do budúcnosti skúma ESA nové technológie a pohonné systémy s expertmi z európskeho leteckého priemyslu, za účelom lacnejšieho a jednoduchšieho prístupu do vesmíru.

Európsky vesmírny prístav

Mesto Kourou vo Francúzkej Guiane, medzi tropickým pralesom a atlantickým pobrežím Južnej Ameriky, sa stalo dobre známym miestom pre inžinierov venujúcim sa vesmírnym technológiám a ich zákazníkov na celom svete. Je domovom Guianského vesmírneho centra (Guiana Space Centre) - Európskeho vesmírneho prístavu.



Obrázok: Raketa Ariane 5 je pripravovaná na štart..

Vysoká úroveň efektivity, bezpečnosti a spoľahlivosti Európskeho vesmírneho prístavu je dobre známa. Popri mnohých európskych zákazníkoch má tento vesmírny prístav zákazníkov aj zo Spojených štátov amerických, Japonska, Kanady, Indie a Brazílie.

Ak vystrelíte satelit smerom na východ, ten naberie dodatočnú rýchlosť z rotácie Zeme. Toto navýšenie rýchlosti je najväčšie pri rovníku, a preto je Kourou najlepšie umiestneným vesmírnym prístavom na Zemi. Vystrelené rakety padajú bezpečne do otvoreného oceánu a to isté platí aj pre raketové komplety vysielané smerom na sever, ak sa vyžaduje iný druh orbity pre satelit.

Európsky vesmírny prístav bol vybudovaný Francúzskom na konci 60. rokov minulého storočia a používaný ESA pre jej rakety typu Ariane. Pôvodná štartovacia rampa pre Ariane 1 bola renovovaná pre nový raketový komplet Vega. V súčasnosti sa zhotovuje nové zariadenie pre ruský raketový komplet Sojuz

Európski astronauti

Európski astronauti sa podieľali na vesmírnych misiách s ľudskou posádkou počas posledných troch desaťročí, pričom leteli buď na amerických raketoplánoch alebo pomocou ruskej vesmírnej lode Sojuz na vesmírnu stanicu Mir, čo im umožnilo získať množstvo skúseností v mnohých rozličných disciplínach.

Prvý astronaut ESA, Ulf Merbold, letel do vesmíru v roku 1983. O pätnásť rokov neskôr vzniklo v Nemecku Európske astronautické centrum (EAC – European Astronaut Centre) pre prípravu európskych astronautov pre misie na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS (International Space Station). Mnohí už na ISS leteli, a zohrali životne dôležitú úlohu pri skladaní a prevádzke kľúčových prvkov stanice.

Európski astronauti robia tiež výskum v oblasti tzv. „life sciences“, ľudskej fyziológie a materiálov v podmienkach mikrogravitácie, s výsledkami, ktoré nemôžu byť získané na Zemi. Takéto štúdium nám môže pomôcť v mnohých oblastiach, od pochopenia príčin chorôb alebo vývoja prostriedkov pre ich prevenciu a liečbu až po nové výrobné procesy.

Už dnes sú vybraní astronauti, ktorí sa zúčastnia na budúcich misiách s ľudskou posádkou na ISS, Mesiac a ešte ďalej.



Obrázok: Zoznam európskych astronautov, ktorí boli vo vesmíre..

Európa a Medzinárodná vesmírna stanica ISS

ISS je ľahko viditeľná aj voľným ľudským okom, keďže obieha iba vo výške 400 km nad Zemou. Je to majstrovské dielo celosvetovej spolupráce spojujúcej USA, Rusko, Japonsko, Kanadu a Európu do najväčšieho združenia v histórii vedy.

Európska účasť v tomto spolku je s pomocou ESA príbehom dôležitých technologických a vedeckých úspechov. Bola veľkým stimulom pre európsky priemysel, ktorý urobil veľký pokrok pri rozvoji a výrobe najmodernejších vesmírnych systémov a hardvéru.

Európskym kľúčovým príspevkom pre ISS je viacúčelové vedecké laboratórium Columbus. V ňom môžu byť vykonávané experimenty v beztiažovom prostredí. Používanie tohto unikátneho zariadenia a využitie jeho bezkonkurenčných príležitostí sa začne čoskoro.

ESA tiež disponuje Automatickým transportným prostriedkom (ATV), čo je séria bezpilotných vesmírnych lodí, ktoré sa dokážu k ISS pripojiť a odpojiť automaticky a sú tam schopné dopraviť jedlo, pohonné hmoty a iné zásoby. ATV tiež pomáha pri manévroch ISS dostať sa na správnu obežnú dráhu ako aj pri odstraňovaní odpadu, s ktorým ATV pri návrate na Zem zhorí v atmosfére.

Za účelom nadviazania na úspechy ATV sa pripravujú plány moderného plavidla pre návrat na Zem, ktoré namiesto odstraňovania odpadu z ISS bude schopné návratu na Zem s nákladom a ukončenými experimentmi.

Laboratórium vo vesmíre

Žijúce tvory, od baktérií až po ľudské bytosti, sa vyvinuli pod vplyvom gravitácie. Bez nej sa dejú zmeny, ktoré môžu umožniť lekárom nový pohľad na vývoj kostí, funkciu srdca a obrannej schopnosti tela proti infekciám. Tiež kryštály, peny, roztoky a plazmy sa správajú odlišne, čo umožňuje vedcom získavať poznatky o nových materiáloch a procesoch pomocou experimentov vo vesmíre.

Columbus, kompletne vybavené laboratórium, je hlavným príspevkom ESA k Medzinárodnej vesmírnej stanici, kde sa môžu uskutočňovať tucty experimentov v beztiažových podmienkach. Sľubuje veľkú návratnosť pre vedu, technológiu a medicínu na Zemi a tiež pre prípravu na kozmické lety s ľudskou posádkou za orbitu Zeme.

Výskum novej hranice

Výskum ľudí za hranicami nízkej orbity Zeme sa stal hlavným celosvetovým ohniskom pre aktivity spojené s vesmírnymi letmi s ľudskou posádkou, pričom kľúčovým krokom bude cesta na Mesiac.

Výskum je veľkou diplomatickou a geopolitickou príležitosťou. Tie krajiny, ktoré sa zúčastňujú a podstatne prispievajú k skúmaniu vesmíru, budú tvarovať medzinárodné princípy regulujúce jeho využitie. ESA zabezpečí, aby Európa zohrávala kľúčovú úlohu v tomto procese.

Európa je zahrnutá do medzinárodného plánovania výskumu za hranicami orbity Zeme. Tieto výskumné plány sa zameriavajú na robotické misie, ktoré pripravia cestu pre ľudskú kolonizáciu Mesiaca a robotického prieskumu Marsu. Dlhodobým cieľom ESA po roku 2030 by mohla byť vesmírna výprava ľudí na Mars.

Séria pilotných a bezpilotných misií bude testovať a rozvíjať technológie, ktoré dostanú ľudí bezpečne na Mars a späť. To si ale bude vyžadovať pokrok v mnohých oblastiach, akými sú navigačné systémy, robotika, pohon a systémy pre podporu života.

Zdroj: www.esa.int

EnglishSlovensky